Pohľadom do histórie môjho ja

P

Dnes, keď som v práci postretával množstvo kamarátov a kolegov, dostal som sa do štádia, kedy sme si akosi pospomínali na to, čo všetko som už vo svojej kariére robil, pričom z jedného z mojich nových kolegov vypadlo, že ja som bol asi viac fotograf ako programátor, aj keď fotenie som bral vždy skôr ako koníček… Čo ale história?

Škola, vojna a šup do práce

Ak sa pozriem historicky do čias mojich školských… Ach… Tam by sa dalo popísať, čo všetko som si poprežíval, ale to je jedno. V každom prípade, čo si pamätám je, že aj napriek tomu, že som vždy chcel mať doma počítač, tak som miesto počítaču dostal od otca Atari s turbo basicom, s kazetovým nahrávaním a prehrávaním programov. Ach to boli časy. Zatiaľ čo susedia a spolužiaci už mali aspoň 386, ja som nemal nič. Takže jediné cesty ako sa dostať ku počítaču boli škola alebo spolužiaci.

Po škole prišla vojna (a áno ešte stále som nemal nič okrem toho Atari), ale nevadí mi to, pretože na ňom som sa začal učiť logické programovanie v turbo basicu, pričom na škole som sa ešte na PMD-čkach učil basic a pascal. Na vojne som mal prístup k internetu a tvorbe stránok som si „pričuchol“ na fakulte manažmentu UK, za čo budem asi vždy vďačný kamarátke, ktorá tam pracovala (a tuším stále pracuje)… Asi by som ju mal ísť kuknúť.

No a po vojne prišla prvá práca, prvá výplata a tak podobne… A tak prišiel aj prvý, druhý, piaty počítač… Viac skúseností a programovania. Takže vo svojej podstate som až po prvých 3 – 5tich rokoch v práci mal niečo, čo som si mohol dovoliť kúpiť si sám. Užitočná lekcia života, kedy si človek kúpi len to, na čo si skutočne sám zarobil a „nežobral“ na to od rodičov.

Programovanie vs práca v médiách

Po prvej úspešnej práci v našej krásnej MHD, som „presadol“ do reklamnej agentúry, kde som sa staral o webky klientov, aj keď viacmenej nebolo do čoho „pichnúť“, ale aspoň SFZ zadávalo nejaké tie práce, pri pridávaní nových ročníkov líg a tak podobne. To ma ale dlho nedržalo a tak som preskočil k médiám, kedy som prišiel po prvý krát do styku s obrazovou časťou – teda k fotografii. Bol som síce len obrazový redaktor, ale aj to ma čo-to naučilo.

Ja som bol však vždy človek, čo sa rád hrabal vo veciach a študoval ich fungovanie, takže som mal sklony k tomu, aby som sa dostával do zákulisia rôznych vecí, či už to boli fotenia, tvorby relácií a neviem čo všetko možné. Rovnako tak som sa nakoniec zakomponoval do tímu rádia Okey (Rádio Koliba), kedy som pripravoval pre nové rádio ich vlastný CHAT, aby nemuseli používať už vtedy existujúci kolos menom azet. 😀 Tu som sa po prvý krát stretol aj s podrazmi, neférovosťou a intrigami. Áno, taký je svet programátorov (niekedy).

Z tímu ma vysáčkovali a ja som sa naplno začal venovať programovaniu. Prestriedal som množstvo firiem, no čo bolo dôležité, v tom čase som už začal riešiť svoj vlastný internetový magazín – ReFresh.sk. Vďaka predošlej skúsenosti v rádiu sa mi podarilo vytvoriť si sieť kontaktov a stal som sa súčasťou mediálneho sveta, kedy som navštevoval rôzne akcie. Mojou asi úplne prvou najväčšou skúsenosťou bola moja vlastná pozvánka na tlačovú konferenciu pre Miss Slovensko, ktorá sa konala v hoteli Permon v Tatrách. To teda boli zážitky. A takto to pokračovalo, pričom sa k rôznym Miss pripojili aj iné veci ako koncerty, festivaly a tak podobne.

Fotografovanie a video

Keďže čas plynul v celku rýchlo a človek mal furt čo robiť, našli sa aj doby, kedy som riešil vzťahy. Z jedného z nich vznikol zväzok, spečatený pred oltárom a následne môj (zatiaľ) jediný, prvorodený syn. Keďže ešte neexistovali až také dobré mobily s neviem akými super foťákmi, tak som (už aj vďaka akciám a tak) mal foťák, čo bol niečo medzi kompaktom a zrkadlovkou. Presný názov si už nepamätám, ale mimo fotiek z koncertov a akcií vďaka tomu vznikli aj prvé portrétové fotografie, na ktoré som bol asi hrdý najviac – fotografie môjho drobčeka.

Asi si nespomeniem, kto ma na to nahovoril, ale nejako slovo dalo slovo a z fotenia drobca sa prešlo na fotenie modeliek, kamošiek a tak podobne. Neskôr sa to presunulo na pozíciu, kedy som videl viac modeliek ako svojho syna a keď prišli prvé akty, tak som zostal trošku v rozpakoch, ale aj to sa zvládlo.

Keďže som ešte stále mal svoj magazín a robil som fotky a videá z koncertov a rôznych akcií, tak toho bolo v celku dosť. Neskôr ma skontaktoval s ponukou Julo Viršík, pre ktorého som začal zastrešovať technické záležitosti ohľadne jeho šoubizového webu. Páni, to bola teda jazda.

Z nevýrazného chalaniska sa zrazu stal človek, čo mal pod palcom vydávanie článkov a nahrávanie videoreportáží. Áno, spolu s Julom Viršíkom sme boli asi jeden z prvých webov, ktorý priniesol na slovenský web videorozhovory a články, kde časť článku ste mali písanú a časť článku ste mali v podobe audia alebo videa.

A keďže sa zrazu z fotenia stala väčšina časti prác skôr video produkcia, tak som presedlal z foťáku na kameru.

Televízne prenosy, to bolo husté!

A keď už spomínam kameru, tak musím spomenúť aj moju históriu pre komerčné subjekty, akými sú Markíza či JOJ. Áno, ja, čo stále hejtujem tieto dva subjekty, som bol ich súčasťou (a možno niekde ešte stále aj som). Síce nie úplne výraznou súčasťou, ale nejakou určite. Takže keď skončila moja práca pre web J.V. a skúsenosti si pýtali nové a nové zážitky, začal som pracovať ako team leader a kameraman pre portál Husté.tv, ktorý prevádzkuje televízia JOJ. Tu som sa stretol s LIVE produkciou a prenosmi, pričom hlavnou časťou mojej práce bolo riešiť celý prenos od dopravenia sa na miesto zápasu, zapojenia celej štruktúry až po samotné natáčanie. Jo, to boli časy. Tu to ale tiež nekončilo… Ako som písal, mňa vždy bavilo zákulisie všetkého a moje skúsenosti som si musel stále rozširovať, takže som niekedy namiesto vedenia tímu, preskočil do kresla režiséra prenosu a teda som si vychutnal aj tú časť, kedy stresujete, že vám ešte nedorazil tím na štadión, nefunguje pripojenie a tak podobne. Ako hovorí titulok… Bolo to miestami husté!

Zákulisie, komparzy, mini úlohy…

Keď už sa potom človek akosi dostal takmer všade, či už ako súčasť tímu, alebo len nejaký divák, malo to vždy nejakú tú príchuť dobrodružstva. Takže som si vo svojej finálnej podstate prešiel veľkým množstvom rôznych vecí. Od príprav podujatí, účinkovaním v komparzoch, alebo menšími hranými rolami… našlo by sa toho skutočne veľa. V každom prípade však musím povedať, že nech som skúsil alebo urobil čokoľvek, vždy ma to niekam posunulo. Takže ak by som mal zosumarizovať čo všetko som robil?

  • Vodiča MHD
  • Redaktora (ReFresh.sk, šoubiznis.sk, make.sk…..)
  • Fotografa (topky.sk, čas.sk, aktuality.sk, živé.sk, …)
  • Kameramana (huste.tv, make.sk, šoubiznis.sk,…..)
  • Režiséra (huste.tv)
  • Komparzistu (herca  // Tv JOJ, Makríza)
  • Rodiča 😀
  • Programátora (fúúúúúú. tu by som toho musel popísať)…
  • Komentátora
  • Blogera

Vedel by som písať a písať…

O autorovi

Pridaj komentík

Od snipi